Čítajte viac: https://mykysuce.sme.sk/c/23115537/ludia-casto-povedia-ze-kastracia-je-proti-prirode-pritom-sa-nestitia-maciatka-topit-tvrdi-veterinarka.html
Lucia Laurenčíková
ČADCA. Michaela Čičmanová sa okrem bežných pracovných povinností nezištne venuje záchrane mačiek.
Počas siedmich rokov vykastrovala, preliečila a umiestnila takmer 200 zvierat.
Nešlo len o túlavé zvieratá. Neraz sa stalo, že jej do ambulancie priniesli na utratenie zviera, ktorého zranenia boli liečiteľné.
S veterinárkou sme sa zhovárali o nechcených mačkách, ich premnožení, riešeniach aj najčastejších mýtoch o zvieratách, ktoré dokážu byť ľuďom láskavým aj užitočným spoločníkom.
Ako prebieha odchyt túlavých mačiek, ktorým sa rozhodnete pomôcť?
V prípade, ak sú mačky kontaktné, je jednoduchý. Nesocializované a bojazlivé zvieratá si zväčša vyžadujú odchytovú klietku. Zažila som aj situácie, keď sme mačky museli chytať rybárskym podberákom, lebo do odchytovky nechceli vliezť. Stojí to veľa času a úsilia.
Tejto práci venujete svoj voľný čas. Kto veterinárne úkony financuje?
Veterinárne ošetrenia hradia len dobrovoľníci, ktorým na mačkách záleží. Sú ľudia, ktorí si zviera nemôžu adoptovať, tak aspoň pomôžu s pokrytím veterinárnych nákladov.
Veľmi veľa ošetrení som platila ja sama, no z dlhodobého hľadiska sa takto fungovať nedá. Preto som si musela dať stopku. Žiaľ, dokookola pomáhajú tí istí ľudia, ktorým situácia nie je ľahostajná.
Pôsobíte v Čadci. Je tu nejaká organizácia, ktorá sa venuje túlavým mačkám?
V Čadci žiaľ nie je žiadna organizácia, ktorá by sa venovala odchytu a ošetreniam túlavých mačiek, čo je veľká škoda. Určite by sme takúto organizáciu potrebovali. Teraz pomáhajú len súkromné osoby, od odchytu zvierat cez prevoz na veterinu až do nového domova. Lenže to naozaj nestačí.
Rieši nejako mesto problém premnoženia túlavých zvierat? Ako by podľa vás malo vyzerať riešenie tejto situácie?
Z môjho pohľadu to mesto nerieši, no je aj fakt, že najskôr by muselo existovať nejaké občianske združenie, ktoré by požiadalo mesto o pomoc, a v tom prípade by možno samospráva vyčlenila nejaké peniaze aj na tento účel.
Najlepšie by bolo, keby iniciatívni ľudia založili združenie, ktoré by sa tejto problematike venovalo. No je to beh na dlhú trať. Adopcie mačiek na Slovensku posledné mesiace stoja. Ľudia, ktorí zvieratkám poskytujú dočasné bývanie, majú tým pádom plné kapacity. Napriek tomu, že sa dlhé roky kastruje, stále je mačiek extrémne veľa.
Často sa stretávame s názorom, že mačky šíria množstvo chorôb a preto nepatria do domu. Skutočne je to tak?
Choroby si skôr mačky prenášajú medzi sebou. Hladkaním túlavej mačky sa človek nemusí obávať nejakej vážnej nákazy. Samozrejme, ak by mačka už vyzerala chorá, mala kožné problémy, tak tie sú na ľudí prenosné. V takýchto prípadoch postačuje dodržiavať bežnú hygienu. Strach teda nie je opodstatnený.
Je vhodné túlavé mačky prikrmovať?
Mnohým všímavým ľuďom nie je osud túlavých mačiek ľahostajný, tak ich prirodzene prikrmujú. Avšak pravdou je, že ich častokrát kŕmia nevhodnou stravou, ktorá im môže spôsobiť problémy s trávením. Napríklad im dávajú zbytky jedla a mlieko, ktoré mačky nevedia stráviť a majú z neho hnačky. Takže im to narobí viacej škody ako úžitku.
Snažím sa to ľuďom vysvetliť. Mačky sú mäsožravce, takže ich strava by sa mala od toho aj odvíjať. Mačkám sa nevytvára enzým laktáza na trávenie laktózy obsiahnutej v mlieku. To je snáď najčastejší mýtus, s ktorým sa v ambulancii stretávam, že ľudia dávajú mačkám mlieko.
Keď spomínate mýty, veľmi rozšírený je aj názor, že sa o seba mačka odkáže postarať sama. Je to pravda?
Možno z krátkodobého hľadiska vedia na ulici nejaký čas prežiť, ale určite nie dlhodobo. Mačky je potrebné pravidelne odčervovať, vakcinovať, v prípade choroby preliečiť. Bez tohto ošetrenia nemajú šancu prežiť a väčšinou uhynú na ulici. Tiež v prípade mrazov musia mať teplý a bezpečný úkryt.
Často na sídliskách a v parkoch vidíme kartónové krabice s dekami. Je takýto typ úkrytu vhodný?
Chápem, že sa ľudia snažia pomôcť, ale krabica s dekami nie je vôbec vhodným riešením, pretože rýchlo navlhnú. Najvhodnejší je domček z polystyrénu alebo drevená búdka vystlaná senom alebo slamou.
Čo predstavuje najväčšie riziko pre túlavé mačky?
Riziká spojené s úhynom sú dôsledky podvýživy, chýbajúceho odčervenia a vakcinácie. Tiež zranenia po strete s autom alebo spôsobené človekom.
Z hľadiska zranení spôsobeného človekom sú najviac ohrozené prítulné a kontaktné mačky, ktoré človeka vyhľadávajú a ten im neraz ublíži. Kontaktné mačky by sa mali čím skôr z ulice zobrať a umiestniť.
Stretli ste sa niekedy s prípadom, že by sa k vám dostalo zviera, ktorému bolo zámerne ublížené?
Áno. Viackrát išlo o mačky so zlomenou sánkou či mačiatka po úderoch do papuľky. Mačiatka boli veľmi malinké a vážili len pár gramov. Mala som na ošetrení mačky s narazenými, až zlomenými rebrami a tiež postrelené vzduchovkou, ktoré mali v tele broky.
Tiež sa bežne stretávam s otrávenými mačkami. No v podstate každý človek, ktorý vyhodí mačku na ulicu, ju v podstate posiela na smrť. Hlavne bytové mačky a mačiatka bez mamy na ulici uhynú v krátkom čase.
Mnohé inzertné portály sú plné mačiatok. Koľko mláďat môže mať zdravá mačka za rok?
Mačky rodia 2 až 3-krát do roka, pričom z každého vrhu sa môže narodiť aj 4-8 mačiatok, čo predstavuje naozaj kvantum zvierat, ktoré sa množia ďalej a ďalej. Jediným riešením je kastrácia.
O aký zákrok ide a ako prebieha?
Kastrácia je zákrok na zabránenie ďalšej reprodukcie. Väčšina veterinárov odstraňuje vaječníky spolu s maternicou. Pre skúseného veterinárneho lekára je to zákrok rutinný. A hlavne v dnešnej dobe nevyhnutný.
Ako dlho trvá, kým sa zviera zotaví? Má nejaké následky?
Rekonvalescencia je rýchla a väčšina mačiek je na druhý deň od zákroku zotavená. Myslím, že mačky zákrok znášajú veľmi dobre. Snažíme sa v ambulancii robiť čo najmenšie operačné rany, približne jeden centimeter. Žiadne negatívne následky kastrácia na zviera nemá.
Má tento zákrok aj iné benefity, okrem zabráneniu množenia?
Kastrácia je tiež prevencia zápalov a nádorov na reprodukčnom aparáte, s ktorými sa v praxi stretávame veľmi často. Tiež sa redukuje prenos infekčných ochorení, ktoré si mačky párením medzi sebou prenášajú.
Ďalší mýtus, ktorý sa okolo mačiek šíri je, že kocúrov netreba kastrovať. Aký je na to váš pohľad?
Určite treba kastrovať aj kocúrov. Bitkami a párením si prenášajú medzi sebou neliečiteľné infekčné choroby. Tiež sa vedia zraniť a potom si vyžadujú veterinárne ošetrenie, ktorého náklady často prevýšia aj náklady kastrácie.
V horšom prípade ľudia ani s kocúrmi na ošetrenie nejdú a tak zvieratá uhynú. Nehovoriac o tom, že ich na potulkách často zrazí auto. Kocúr sa po kastrácii ukľudní, netúla sa, dožije sa vyššieho veku a bytové kocúry prestanú značkovať.
Zmení sa po takomto zákroku správanie zvieraťa?
Povaha sa nezmení, s tou sa zvieratá už narodia. Môže sa zmeniť správanie, hlavne u kocúra, ktoré je u nekastrovaných samcov ovplyvnené testosterónom.
Mačky v ruji sú nepokojné, chcú sa páriť, vymňaukávajú, menej žerú, prípadne majú až nechutenstvo. Toto po kastrácii vymizne. Kastrované zvieratá sú spokojnejšie.
Ľudia často povedia, že kastrácia je proti prírode. Veria rôznym poverám. Pritom sa mnohí neštítia mačiatka topiť alebo vyhadzovať na ulicu, kde uhynú. Sú ľudia, ktorí dokonca povedia, že nechcú mačke odoprieť párenie, lebo mačky sa páriť chcú.
Vôbec si neuvedomujú, že je to čisto pudové, v momente keď majú ruju. Mačky však párenie bolí, pretože kocúry majú na penise ostré výčnelky. Preto mačky pri párení „škriekajú“.
Navyše mačky neustále pôrody fyzicky, a dovolím si tvrdiť aj psychicky, vyčerpávajú.
V prípade kocúrov zas muži často povedia, že nech si užijú. Každý takýto človek by si mal pozrieť video, ako sa dva kocúry dokážu pobiť. Verím že by názor zmenili. Nehovoriac o spomínaných dôsledkoch bitiek. Zažila som aj opačný extrém, keď jedna pani odo mňa chcela, aby som utratila jej gravidnú mačku namiesto toho, aby ju dala kastrovať. Samozrejme som to neurobila.
Je podľa vás na Slovensku dostatok zákonov zaoberajúcich sa zvieratami? Ich ochranou, chovom a povinnosťami majiteľa?
Zákonov zaoberajúcimi sa touto problematikou máme málo. No nech existuje akýkoľvek zákon, všetko je to aj tak o ľuďoch. Každý zodpovedný a normálny človek sa o zviera postará a zabezpečí mu všetko potrebné od veterinárneho ošetrenia, krmiva až po lásku, ktorú mu dá.
Dôležitá je aj osveta, napríklad ohľadom kastrácií. Kľúčová je výchova detí už odmalička, aby k chovu zvierat pristupovali zodpovedne, aby zvieratám neubližovali, ale naopak im pomáhali.
Každé dieťa sa narodí „čisté a dobré“, s prirodzeným citom a láskou k zvieratám. Je len na rodičoch či ten cit budú v nich rozvíjať. Deti sú odrazom rodiča. Keď ten zvieratá rád nemá, ich existencia je mu ľahostajná a dokonca im ubližuje, tak deti budú také isté.
Ako môžu ľudia zvieratám bez domova pomôcť?
Najideálnejšie je dať im bezpečný domov, kde by boli kŕmené, pod dohľadom a pravidelne ošetrované. Veľká pomoc je aj forma dočasnej opatery, kde môžu v bezpečí čakať na domov trvalý.
Dá sa pomôcť napríklad zabezpečením zateplenej búdky a kŕmením takýchto mačiek bez domova. Môžu mačky doniesť na kastráciu a ošetrenie. Finančná pomoc je tiež veľmi dôležitá, ľudia si často nechcú ukrojiť zo svojho pohodlia, a len túlavé zviera nahlásia niekomu inému. Ale takto to proste nejde, nemôžu stále pomáhať tí istí ľudia.
Aj mne do ambulancie nosili ľudia dlhé roky zvieratá, pritom väčšina z nich mohla tie zvieratá prichýliť na pár dní doma, kým by sa našiel trvalý domov. Ale súhlasím, že je jednoduchšie hľadať výhovorky, ako riešenia.
Keby každý človek na svete aspoň raz pomohol jedinému zvieraťu, svet bol oveľa lepší.